Tak nenápadne, ako som začala vnímať svet okolo seba ako malá, som aj začala písať :) Drobné detské básničky kde som si vylievala dušičku a nechala som myšlienky lietať ako sa im zachcelo ;) Neskôr som ich začala viac usmerňovať...aj keď chytiť sa mi nikdy nedali :)
Nasmerovala som ich na svoje túžby a sny, ktoré sa mi v básňach alebo úvahách vôbec nezdali byť nedosiahnuteľné a nemožné.
Písala som o tom, čo som nepoznala...čo som len chcela a túžila spoznať. Domnienky, aké to je cítiť a žiť nepoznané sa postupne premieňali na riadky plné skutočností, kde som už cítila a žila svoje,no stále to okoreňujem tým nepoznaným, ktoré ma tak láka..
Táto cesta fantázie nemá hraníc a ani nedúfam, že ich niekedy uvidím. Nekonečný rozlet myšlienok a voľnosť v prejave si praje každý. Ja som si túto voľnosť našla práve pri písaní. Nechávam sa spoznávať svojimi dielami a nechávam takto nahliadať aj do svojho vnútra - sveta 17 ročného dievčaťa :)