Lusy a Tominko ( 7.časť )
Milujem Ťa :-* bez váhania mu na to povedala Lucka. No keby ostala tíško, vedela, že by tým nič nepokazila, práve naopak. Prehĺbila by len tu tichú dôležitú chvíľku. Vedela, že ten pocit spokojnosti a eufórie nezdieľa sama ale spolu so svojim manželom. Radosť, ktorá ich naplnila bola neopísateľná a ničím nenahraditeľná. Takto zotrvali v objatí. Lucka si položila hlávku na Tominkovo plece a pošteklila malú žirafku na nošteku. Tá vďačne urobila slinkami malú bublinku, nafúkla ju a spľaskla :)
Dvaja hrdí rodičia sa s láskou a obdivom pozerali na ten malý zázrak, ktorý spolu stvorili. Malé a bezbranné šidielko im rástlo pred očami ako z vody. Lucke vyšla slzička šťastia, no Tominko ju hneď utrel nežným bozkom.
Malé vrtieko sa mykalo a dožadovalo sa ďalšieho horolezeckého výkonu, ale Tominko to zamietol. "Stačí drobec :) Teraz ťa pekne uložím a pospinkáš si, aby sme zajtra mamine ukázali, ako sa hrá futbal :) " Žirafka akoby rozumela každé jedno slovo, ktoré vychádzalo z Tominkových úst. Oddane žmurkla svojimi azúrovými očkami a nechala sa tíško odniesť do postieľky.
Keď ju Tominko uložil, vrátil sa k Lucke a obaja bez slov ostali v objatí a spolu zdieľali túto nemalú radosť zo svojej ratolesti.
"Vyrastie a odíde nám :( " povedala Lucka. Tominko si ju tuho pritisol tesnejšie na svoju hruď a povedal: " Ale Lucka, nebuď ako malá :) Aj ty si vyrástla a vzala si si ma.A sme šťastní. Aj naša žirafka vyrastie a bude šťastná ako my :) " Lucka sa usmiala, no Tominko videl, že tieto slová ju učičíikali len na chvíľku.Pozrel jej znova do očí, tentoraz hlbšie
"Lucka? Chcela by si ešte jednu žirafku? ;) "
...Pokračovanie nabudúce ;)